Príhovor Ján Figeľa k 20. výročiu Novembra 1989 Opera SND v Bratislave, 17. november 2009

Excelencie, ctené dámy, vážení páni,

novodobá história ponúkla Slovensku len málo okamihov, v ktorých sa národ zjednotil, postavil tvárou v tvár sebe samému, a videl, ako v zrkadle, svoj charakter. Stalo sa tak v revolučnom roku 1848, pri zakladaní spoločného štátu Čechov a Slovákov, v boji proti fašizmu a neskôr proti komunizmu. Národ sa v rozhodujúcich fázach zmobilizoval a ukázal, že najmä jeho mladá generácia je prameňom života a nádeje. Chcem vyjadriť vďaku a úctu všetkým, ktorí ako jasné hviezdy ukazovali cestu ostatným. Vďaka patrí velikánom ako Štúr, Štefánik, Hlinka, biskupi Gojdič a Vojtaššák a napokon tisíckam obetí režimu neslobody, klamstva a bezprávia, ale aj občanom tejto krajiny, ktorí v novembri 1989 vyšli do chladných ulíc s horúcimi srdciami. November 1989 bol koncom komunizmu. Kiežby november 2009 a dnešná ekonomická a finančná kríza ohlasovali koniec konzumizmu, neprimeranej spotreby, nezodpovedného využívania slobody. Každá kríza je i krízou morálnou, ktorá preverí najmä hodnotový systém, pravidlá a formy správania sa. (Dnes som dlho telefonoval s Ivanom Hoffmanom. Spomínate si naňho? Hovorí, že “úlohy zostávajú tie isté”. A pozdravuje vás!) História sa neopakuje, ale rýmuje sa! Ak pred rokom ´89 bolo všetko dovolené úzkej skupine aparátčikov, dnes znovu vidíme ako sa mocní smejú pravde do očí. Korupcia a klientelizmus, netransparentné verejné obstarávanie, či kupovanie voličov a tým aj moci, nepodrývajú len ekonomiku a verejné financie, ale i samotnú podstatu demokracie. Nám nepomôže slovná prestrelka na tému „kto je boľševik“ a „kto si sprivatizoval novembrové udalosti“. Morálne témy a úsilie o obnovu pamäti národa, hodnoty ako sú spravodlivosť, dôstojnosť ľudskej osoby, zákonnosť, ..., nemožno sprivatizovať, ale možno ich relativizovať. Relativizácia podstaty a hodnôt Novembra ´89 – to dnes prebieha na Slovensku ! Bol November revolúciou alebo len prevratom ? Ako povedal jeden mladý filozof, « buď revolúcia je morálna, alebo nie je revolúciou ». Morálna, duchovná revolúcia žije z vitality nášho mravného étosu. Priatelia, sme schopní dnes len spomínať alebo aj oživovať tento étos ? Sme schopní byť zapáleným, tvorivým hoci aj menšinovým spoločenstvom nositeľov ideálu slušného a spravodlivého Slovenska ? Alebo len komentovať vývoj či lamentovať nad problémami?! Pred 20 rokmi z tejto budovy, z divadiel, z univerzít, z kostolov a chrámov vychádzali zanietení ohlasovatelia slobody, zodpovednosti, návratu do Európy. Chcem vás všetkých vyzvať, aby sme nešli odtiaľto iba domov, ale predovšetkým a dlhodobo, každodenne – išli k ľuďom okolo nás : v našich rodinách, na pracoviskách, v duchovných spoločenstvách a obnovovali mravný étos, ktorý je základom každej pozitívnej osobnej a spoločenskej zmeny ! Dobro sa oplatí ! A pravda víťazí ! Ale nesmieme byť iba divákmi, ide aj o nás ! KDH má svoje korene a identitu bytostne spojenú s Novembrom ´89. Sme tu 20 rokov, a s novou nádejou chceme Slovensku ponúknuť zmenu súčasného smerovania a návrat k autentickému odkazu Novembra ´89. V ňom sa stretla morálka a politika. Aj preto sa mohlo polmiliónové zhromaždenie občanov - veriacich i neveriacich - spontánne modliť Otče náš ako jedna duchovná rodina ! Toto spojenie potrebujeme aj dnes. Nie buď etiku, alebo politiku. Nie buď slušnosť, alebo moc. My potrebujeme etiku v politike, potrebujeme politiku ako zodpovednú službu ! Ako vtedy, aj dnes sa chceme usilovať o pravú slobodu človeka, počnúc jeho svedomím, chrániť slobodu názorov a médií, obhajovať ľudské práva doma i vo svete, skutočnú solidaritu a spravodlivosť. Dnes musíme apelovať na našu kolektívnu a individuálnu pamäť. Sloboda neprišla zadarmo, a neprišla nadarmo. Za posledné roky sa však do úzadia dostal nielen Ústav pamäti národa, ale aj naša kolektívna, národná a spoločenská pamäť. Chceme preto iniciovať vznik Memoriálu totalitného utrpenia (obdobia) ako pamätnej a vzdelávacej inštitúcie určenej širokej slovenskej i medzinárodnej verejnosti, osobitne mládeži. Viaceré postkomunistické krajiny v okolitej Európe majú takéto vzdelávacie inštitúcie. Myšlienka morálno-historického, kultúrno-pamäťového miesta so vzdelávacím zameraním je vysoko aktuálna, najmä pre prichádzajúce generácie. Pamäť a identita spolu súvisia. Musíme mať odvahu každé zlo pomenovať otvorene a pravdivo. Iba s vedomím, ktoré je otvorené pre poznanie, a so svedomím, ktoré žije, sa môžeme pohnúť dopredu a povzniesť aj z dnešnej celkovej krízy. Slovensko potrebuje pravdu, nie demagógiu, potrebuje spravodlivosť a solidaritu, nie etatizmus a socializmus. Pravda a solidarita môžu víťaziť aj dnes nad lžou a nenávisťou. Musíme sa však k nim nielen hlásiť, ale byť ich nositeľmi ako občania a ako zodpovedná, solidárna spoločnosť.

Ďakujem všetkým, že ste prišli. A ďakujem Bohu za dar slobody.