KAS

KAS

KAS

KAS

KAS

KAS

KAS

KAS

KAS

Konferencia, ktorú spoločne zorganizovali Nadácia Konrada Adenauera a Inštitút pre verejné otázky, sa konala v Primaciálnom paláci v Bratislave. Vo svojom príhovore, ktorý na úvod konferencie predniesol renomovaný americký politológ Larry Diamond (zo Stanfordskej univerzity), načrtol tézu o globálnej recesii demokracie a zamýšľal sa nad tým, čo treba urobiť, aby sa uchránila liberálna demokracia (pred posunom k autoritárstvu).

Podľa jeho názoru prehráva demokracia vtedy, keď nedemokratické sily získajú na svoju stranu liberálne a demokraticky zmýšľajúcich ľudí. Demokrati by preto nemali robiť žiadne kompromisy s polodemokratickými alebo autoritárskymi politickými silami. Tu však vyvstáva dilema, ako sa majú postaviť liberálni demokrati k nedemokratickým a autoritárskym silám? Majú byť voči nim tolerantní, keď je druhá strana voči nim netolerantná? Alebo majú zvoliť jasný postoj a vymedziť sa voči ním, čím z nich urobia „mučeníkov“?

Aby sa populizmus nestal nebezpečenstvom pre demokraciu, odporučil Larry Diamond etablovaným politickým stranám, aby vo svojich programoch lepšie oslovovali aj tých ľudí, ktorí sa cítia byť marginalizovaní, nikým nereprezentovaní alebo na okraji spoločnosti. Okrem toho je potrebná aj nová stratégia občianskeho politického vzdelávania, predovšetkým pre mladých ľudí. Občianske vzdelávanie by nemalo byť iba predmetom v škole, ale jeho ciele by mali byť prepojené so všetkými ostatnými vyučovacími predmetmi. Na záver Diamond upozornil na nebezpečenstvo, že štáty ako Čína a Rusko manipulujú verejnou mienkou v Európe.

V prvom paneli diskutovali štyria experti z európskych krajín, v ktorých sa tento rok konali voľby. Magali Balent (Francúzsky inštitút pre medzinárodné a strategické otázky) zdôraznila, že v parlamentných voľbách vo Francúzsku získali ľavicoví a aj pravicoví populisti takmer polovicu voličských hlasov. Oba tábory majú podobné postoje vo svojej agende, napríklad odmietanie EÚ alebo kritiku sekularizmu. Aj keď sa nová líderka strany Národný front Marine Le Pen snaží, aby strana vystupovala umiernenejšie, ostáva podľa názoru väčšiny Francúzov populistickou a extrémistickou.

Dietmar Halper (Politická akadémia ÖVP) uviedol, že v Rakúsku sa vzmáha apatia voči politike, keďže v dôsledku dlhoročnej spolupráce medzi SPÖ a ÖVP sa rozšírilo vnímanie, že neexistuje žiadna iná alternatíva. Mnohí sa však už nepovažovali za súčasť tohto systému. V Rakúsku bola populistická FPÖ v prieskumoch verejnej mienky veľmi dlho najsilnejšou stranou. Strana ÖVP s novým predsedom Sebastianom Kurzom na to zareagovala novým štýlom politiky, a to tak, že na populizmus použili populistické nástroje. FPÖ sa tým oslabila v parlamentných voľbách.

Paul Lucardie (Univerzita Groningen) vo svojom príspevku k politickej situácii v Holandsku podčiarkol, že síce sa podarilo zostaviť vládu, ale je aj naďalej charakterizovaná fragmentáciou s mnohými malými stranami, ku ktorým patria aj populistické sily, ktoré však treba ďalej kategorizovať.

Karsten Grabow (Nadácia Konrada Adenauera) zdôraznil s ohľadom na politickú situáciu v Nemecku, že strana AfD (Alternatíva pre Nemecko), ktorá sa teraz dostala do spolkového snemu, je celkovo novým zoskupením, ktoré sa však veľmi rýchlo dokázalo podučiť od ostatných populistických strán v európskych krajinách a v priebehu utečeneckej krízy sa táto strana značne posilnila. Tak ako iné populistické zoskupenia, aj AfD tematizuje reálne existujúce problémy, strana však preháňa a snaží sa vykonštruovať scenáre ohrozenia.

Druhý panel priniesol odpovede politikov a venoval sa otázke, či a ako treba demokraciu obnoviť. Bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda uviedol, že pravidlá európskej demokracie sú síce rovnaké, ale kvalita demokracie je dosť rozdielna. Treba vziať na vedomie, že v krajinách strednej a východnej Európy sa vzmáha pocit déjà vu, a síce, že sa rozhoduje o nás bez nás. S ohľadom na väčšinové rozhodnutie v Bruseli o povinných kvótach zdôraznil, že populistom by sme nemali dávať podnety na to, aby uplatňovali svoj spôsob politiky.

Dlhoročný poslanec spolkového snemu a bývalý ministerský predseda spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko Christoph Bergner vidí ústrednú otázku boja proti populizmu v tom, ako by bolo možné preklenúť priepasť medzi politickými nositeľmi rozhodnutí a národom. Politici by nemali vyrábať iba reklamné katalógy, ale riešiť problémy ľudí. Dôležité je aj dôsledné presadzovanie princípu subsidiarity v Európe. Okrem toho by sme mali viac dbať na vplyvy zo zahraničia. Pokusy Ruska ovplyvňovať situáciu v európskych štátoch sú veľmi jednoznačné. Čo sa týka migrácie, tu treba dať krajinám strednej a východnej Európy čas na to, aby sa otvorili a dokázali prijímať migrantov. Štáty západnej Európy by to mali pochopiť. K problému deficitov demokracie v európskych krajinách pripomenul Bergner ústredný princíp demokratických štátov: vládnuca strana musí myslieť na to, že v budúcnosti bude opäť opozíciou a naopak. Tento spôsob myslenia trochu absentuje napríklad v Maďarsku, ale v súčasnosti hlavne v Poľsku.

Panel č. 3 sa potom zaoberal špecifickými podmienkami v štyroch krajinách strednej a východnej Európy, hlavne tým, aké vplyvy má postkomunizmus, populizmus a euroskepticizmus. Péter Krekó (Political Capital Institute Budapešť) uviedol, že v Maďarsku napríklad vykazuje hospodárstvo dobré ukazovatele a vláde by stačilo, keby hovorila o týchto úspechoch. Napriek tomu sa vedú rôzne kampane proti Bruselu, Sorosovi a západoeurópskym hodnotám, ktoré sa prezentujú ako ohrozenie maďarskej identity. A teda je paradoxné, že na jednej strane existujú v Maďarsku a Poľsku protieurópske heslá zo strany vládnucich politických strán, ale na druhej strane je dôvera ľudí v EÚ v oboch krajinách veľmi vysoká. S ohľadom na demokratickú kvalitu volieb sa netreba iba pýtať, či sú voľby slobodné, ale či sú aj férové.

Jacek Kucharczyk (Inštitút pre verejné otázky, Varšava) uviedol, že analýza voličov strany PiS ukázala, že ekonomické faktory dnes nezohrávajú takú dôležitú úlohu, keďže životná úroveň poľského obyvateľstva je dosť dobrá. Dnes ide hlavne o kultúrnu identitu. Katolícka cirkev v tejto súvislosti podporuje istý odklon od sekularizácie a v otázke migrácie sú hlavne moslimskí utečenci vnímaní ako hrozba kultúrnej identity.

Jiří Kozák (CEVRO Inštitút, Praha) vysvetlil, že situácia v Českej republike za posledné roky sa dá ľahko opísať, avšak nie je jednoduché objasniť jej dôvody. Hodinou zrodu súčasných populistických síl bol boj proti korupcii. Až neskôr sa téma migrácie dostala do verejnej rozpravy. Líder hnutia ANO a druhý najbohatší Čech, Andrej Babiš sa stal populárnym aj preto, že si kúpil mienkotvorné médiá. Netreba zabúdať ani na rolu Putinovho Ruska. Kozák je presvedčený o tom, že Rusko má obrovský vplyv na politický vývoj v Českej republike a aj na nachádzajúce prezidentské voľby. V boji proti populizmu by malo občianske vzdelávanie zohrávať dôležitejšiu úlohu ako doteraz. Občianske vzdelávanie sa doteraz zanedbávalo vo všetkých štátoch strednej a východnej Európy.

Oľga Gyarfášová (Inštitút pre verejné otázky, Bratislava) sa zaoberala vývojom na Slovensku. Pravicoví extrémisti sú zastúpení v parlamente, ale iné politické sily ich marginalizujú. Xenofóbia napríklad neexistuje iba u extrémistov, ale aj v etablovaných stranách vo vláde. Na Slovensku prevláda síce celkovo dôvera v EÚ, ale Brusel a EÚ sa opakovane stávajú predmetom populistických kampaní. Euroskepticizmus má dnes dve formy. Prvá forma má nacionalistické zameranie (predtým prostredníctvom SNS, teraz prostredníctvom strany M. Kotlebu), druhá forma je neoliberálna kritika, ktorá má svoj pôvod v liberálnej strane SaS. Aj Gyarfášová zdôraznila dôležitú úlohu občianskeho vzdelávania v boji proti politickému extrémizmu, hlavne u mladých ľudí.

Konferencia sa skončila príhovorom bývalého spolkového kancelára Rakúskej republiky Wolfganga Schüssela. Uviedol, že demokracie boli vždy ohrozené už od čias antiky. Preto by sme ani dnes nemali bagatelizovať výzvy a varovné signály. Podľa prieskumu „Freedom House“ sa na celom svete vo viac ako 70 krajinách znižuje kvalita demokracie, participácie a slobody. Aj mladá generácia má dnes väčší odstup od politiky v porovnaní s minulosťou. Mnohí ľudia v Európe nadobudli dojem, že vlády nemajú pod kontrolou migračné toky.

Celkovo stoja štáty pred výzvami nielen zvonka, ale aj zvnútra v dôsledku pôsobenia antisystémových strán. Tieto strany dokážu veľmi dobre pracovať s emóciami a darí sa im získavať stále viac voličov. Každá krajina musí zvážiť, ako bude zaobchádzať s touto skutočnosťou. Neexistuje univerzálna stratégia v boji proti populizmu a extrémizmu, keďže existujú rôzne formy demokracie a volebných systémov. Demokracia ako taká nie je uniformná.

Určite treba hľadať kompromisy, avšak demokracia potrebuje aj výmenu názorov, vždy musí existovať alternatíva. Zanietený európsky politik Wolfgang Schüssel označil na záver Európsku úniu za úspešný príbeh, avšak EÚ sa teraz musí sústrediť na niekoľko dôležitých tém: vývoj vnútorného trhu, ochrana vonkajších hraníc, obranná politika. V politike existuje dynamika strachu a dynamika nádeje a politici by mali podniknúť všetko preto, aby ľudia nemali strach a mohli realizovať svoje nádeje. Dôvera by mala byť kľúčovým pojmom v dnešnej politike.