Od marca 2020 otriasa Európou pandémia koronavírusu. Pre predsedu Európskeho parlamentu Davida Sassoliho je to „najhlbšia kríza v dejinách Európskej únie“, pretože zasiahla najmä tých najslabších. Platí to pre mnoho ľudských osudov. Pandémia má však za následok tiež „zásadné prehĺbenie nerovností medzi členskými štátmi“. Podľa Sassoliho si Európska únia vďaka kríze „jasne uvedomila, že keď sa jedna z krajín zrúti alebo krízu nezvládne, tvrdo to dopadne i na všetkých ostatných“. Preto bola poskytnutá masívna finančná pomoc, EÚ uvoľnila pravidlá upravujúce štátnu podporu a pozastavila platnosť Paktu stability a rastu. Pretože „nedostatok solidarity je pre Európu smrteľnou hrozbou“, citoval Sassoli bývalého francúzskeho ministra hospodárstva a financií Jacquesa Delorsa.

„Spolupráca v Európe musí byť oveľa užšia“

Predseda Konrad-Adenauer-Stiftung prof. dr. Norbert Lammert vidí dokonca určitú nutnosť silnejšej európskej integrácie: „Vzhľadom na globálne rozloženie síl sa nedá pochybovať o tom, že spolupráca v Európe musí byť oveľa užšia.“ Aj pandémia koronavírusu „jednoznačne ukazuje, že tvárou v tvár globálnym výzvam si európske štáty môžu zachovať schopnosť formovať politiku iba vtedy, keď budú svoju suverenitu zdieľať a využívať spoločne“. Politík, kde by to bolo možné je dosť: ochrana klímy, rozvojová pomoc alebo spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, zdôraznil europoslanec a predseda delegácie CDU/CSU v Európskej ľudovej strane Daniel Caspary, ktorý po prejave predsedu Sassoliho diskutoval s mladými študentami z celej Európy. „Posilňujme Európu v tých oblastiach, v ktorých sú štáty jednotlivo príliš slabé,“ žiadal poslanec Európskeho parlamentu. Caspary si prial Európu, ktorá bude vedľa Číny a USA „tretím hlasom, ktorý je nutné brať vážne“.

„Potrebujeme viac vládnuť na celoeurópskej úrovni“

Súčasná kríza podľa predsedu Sassoliho ešte viac ukazuje, ako rýchlo sa dokáže svet meniť, a to znamená nevyhnutnosť posilnenia európskej demokracie: „Potrebujeme viac vládnuť na celoeurópskej úrovni a všetci musíme vyvíjať úsilie týmto smerom.“ Pretože kronavírusová kríza nie je jedinou krízou, ktorej Európa čelí. Ekologická udržateľnosť sa radí medzi najvyššie priority, ako to dokazuje Zelená dohoda pre Európu, ktorú oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v desiatom prejave o Európe v roku 2019. Prečo by nemala ísť EÚ zvyšku sveta svojou klimatickou politikou príkladom rovnako ako presadzovaním slobody, demokracie a základných hodnôt? Predseda Sassoli si myslí, že naša spoločná vízia je „predmetom obdivu a závisti“.

„Znovu objaviť dušu európskeho projektu“ konferenciou o budúcnosti Európy

Fungujúcu európsku demokraciu, ktorá dokáže využívať primerané prostriedky účinne konať, presne to by mala podľa Sassoliho definovať konferencia o budúcnosti Európy. Študenti sa po prejave predsedu Sassoliho sťažovali, že práve diskusia o týchto otázkach bola v uplynulých mesiacoch zanedbávaná v dôsledku opatrení proti šíreniu koronavírusu a že by sa mohla zásadne zlepšiť komunikácia medzi inštitúciami EÚ a jej občanmi. Vyjadrili prianie, aby členské štáty lepšie informovali o úspechoch EÚ, aby Európa zaujala priekopnícku úlohu v ochrane klímy a európska vízia prenikla až k občanom. Zdá sa, že práve v tom už EÚ vypočula mladšiu generáciu, pretože presne to si od konferencie o budúcnosti Európy sľubuje aj predseda Európskeho parlamentu. Cieľom tejto konferencie je totiž spoločne s občanmi „znovu objaviť dušu európskeho projektu“.

Kompletný záznam podujatia v angličtine si môžete pozrieť na tomto videu.

Prejav o Európe je spoločnou akciou Konrad-Adenauer Stiftung, Stiftung Mercator a Stiftung Zukunft Berlin.