FB Eduard Heger

ostatné publikácie

Cesta slovenského premiéra na Ukrajinu nebola iba o symboloch

autori Michal Petrík

Slovensko darovalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300. Mohlo by sa taktiež stať jedným z najdôležitejších zástancov a sprievodcov Ukrajiny na jej ceste do EÚ.

Slovenský premiér Eduard Heger cestoval na Ukrajinu spolu so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a priniesol so sebou aj konkrétnu pomoc. Systém protiraketovej obrany, ktorý bude chrániť ukrajinské územie pred ruskými raketami. Slovensko by sa však nemuselo obmedziť len na túto pomoc. Krajina má skúsenosti s prechodom od nedemokratického k demokratickému režimu a s plnením kritérií na vstup do spoločenstva európskych demokracií. Práve v tejto oblasti môže byť slovenská pomoc jedinečná.
Bitte klicken Sie hier, um die Inhalte anzuzeigen.
Oder passen Sie Ihre Cookie-Einstellungen unter Datenschutz an.

Ohlásenie zahraničnej cesty slovenského premiéra Eduarda Hegera na Ukrajinu pôsobilo na začiatku rozpačito. Keď traja európski premiéri v polovici marca tohto roku navštívili ukrajinského prezidenta, čelil Eduard Heger na Slovensku kritike, že na Ukrajinu necestoval s nimi. Išlo totiž o veľmi silné symbolické gesto podpory celej Ukrajine. Heger mohol ukázať, že Slovensko stojí na strane svojho suseda. Šancu ale nevyužil a keď sa premiéri Poľska, Slovinska a Českej republiky ocitli na stránkach svetovej tlače, určite to aj oľutoval. Obyvatelia Slovenska, ktorí odmietajú ruskú agresiu, podporujú Ukrajinu a nezištne pomáhajú ukrajinským utečencom na Slovensku, to oľutovali spolu s ním. Chceli totiž celému svetu ukázať, že aj Slovensko stojí na správnej strane, že aj Slovensko má svojich hrdinov. Len momentálne možno nie sú v politických funkciách.

Najskôr pochybnosti a uštipačné poznámky

O dôvodoch rozhodnutia Eudarda Hegera tentokrát predsa len cestovať na Ukrajinu spolu so šéfkou Európskej komisie a európskym ministrom zahraničných vecí sa začalo najskôr špekulovať. O Hegerovej ceste sa verejnosť dozvedela na poslednú chvíľu, pričom úrad vlády neposkytol najskôr konkrétne dôvody. Najčastejšie zaznievali dohady, že premiér Heger si len chce napraviť pošramotené renomé potom, ako Ukrajinu nenavštívil v marci spolu s tromi premiérmi.

Ak by ale jeho jediným motívom bolo iba získanie späť dobrého mena, bolo by to skutočne zlé rozhodnutie a múdrejšie by bolo zostať doma. Zviesť sa popri šéfke Európskej komisie a zapôsobiť na domácich voličov by v tejto situácii skutočne nepôsobilo dobre. A zrejme by to tak nechcela ani Ursula von der Leyen. Robiť si politický marketing na bojisku je predsa nedôstojné.

Nešlo len o symbolickú návštevu

Slovenský premiér ale nakoniec pozitívne prekvapil. Na Ukrajinu totiž necestoval iba s prázdnymi rukami. Zobral so sebou aj najdôležitejšiu súčasť výzbroje slovenskej armády, systém protivzdušnej obrany S-300.  Jeho cesta tak prekonala význam cesty troch európskych premiérov. Ich návšteva Ukrajiny bola dôležitá, ale mala skôr symbolický charakter. Slovenský premiér niesol so sebou konkrétnu pomoc. Protiraketový systém, ktorý dokáže brániť časť ukrajinského územia a obyvateľov Ukrajiny pred ruskými raketami, je mimoriadne dôležitá pomoc v čase, keď sa Ukrajina potrebuje stále brániť pred ruskou agresiou.

Pri pohľade na obsah politického spravodajstva slovenských médií, Eduard Heger zatienil význam cesty šéfky Európskej komisie. Slovenské médiá totiž zaujímal v prvom rade slovenský dar Ukrajine. A nemožno sa tomu čudovať. Indície, že tak slovenská vláda urobí, tu síce boli aj v minulosti. Táto téma ale prestala byť dôležitá, keď minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pohrozil, že ho ruská armáda zničí hneď, akonáhle sa objaví na území Ukrajiny. Aj z tohto dôvodu bol reálny dôvod na Ukrajine skutočným prekvapením.

Slovensko ako spoľahlivý člen NATO

Slovenská vláda sa nezľakla ruských vyhrážok a jednoznačne ukázala, kde v tomto konflikte stojí. Zbytočne nevajatá medzi východom a západom, ako to robili všetky tri Fico-vlády, ale jednoznačne dokázala, že je spoľahlivým členským štátom NATO a Európskej únie. Slovensko síce darovalo starý systém protivzdušnej obrany ruskej výroby, ale krajiny NATO, vrátane Nemecka, jej požičali niekoľko svojich raketových systémov Patriot. Slovenské nebo nebolo nikdy tak chránené ako práve teraz.

 

Kritika zo strany prorusky orientovanej opozície

Parlamentná opozícia pri komentovaní návštevy Hegera na Ukrajine neostala nič dlžná povesti strán s pozitívnym vzťahom k Rusku. Z minulosti sú známe stretnutia niektorých poslancov Smeru s predstaviteľmi ruskej ambasády. Rovnako je známe, že človek, ktorého verboval agent ruskej tajnej služby na spoluprácu (tajnú nahrávku zverejnili slovenské médiá v marci tohto roku), kedysi daroval peniaze slovenským pravicovým extrémistom. Napriek tomu, že dnes tieto strany hovoria o mieri, dodnes jednoznačne neuznali Rusko ako pôvodcu konfliktu. Naopak, ukrajinského prezidenta prezentujú negatívne. Vidia v ňom predĺženú ruku ukrajinskej oligarchie, či podporovateľa banderovských skupín.

Podobne negatívne komentovali  slovenské opozičné strany aj Hegerovu cestu na Ukrajinu. Tento postoj slovenských opozičných strán zapadá do ich celkového vnímania vojny. Napriek tomu, že celý demokratický svet útok na slobodnú krajinu odsúdil a v Rusku vidí jednoznačne agresora, slovenskí opoziční populisti hľadali vinníka ruskej invázie na Ukrajine v USA. Pochybovačne komentovali drastické fotografie a videá z kyjevského predmestia Bucha, v ktorom ruskí vojaci zmasakrovali ukrajinských civilistov. Ako keby im príručku na komentovanie ruského besnenia na Ukrajine poslal sám ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Ruská propaganda totiž používa podobné naratívy ako slovenská opozícia.

Kritika slovenskej opozície nie je náhodná. Proruský sentiment je súčasťou jej programovej výbavy, slovenské opozičné strany sa dlhodobo prezentujú pozitívnym vzťahom k Rusku. Problém je v tom, že podobné názory prezentuje aj časť slovenskej verejnosti. Už dnes sa objavujú názory, že ukrajinskí utečenci sú pre Slovensko záťažou a že by sme Ukrajinu nemali tak intenzívne podporovať. Slovenská vláda tak stojí pred ťažkou úlohou presvedčiť túto časť slovenskej verejnosti, že pomoc a solidarita s vojnovými utečencami, a to bezprostredne z krajiny nášho suseda, by malo byť súčasťou slovenskej politickej kultúry.

Slovensko ako advokát Ukrajiny na jej ceste do Európskej únie

Slovenská pomoc sa nemusí obmedziť iba na pomoc s dodaním protiraketového systému S-300. Slovensko by mohlo pomôcť aj po definitívnom ústupe ruskej armády z ukrajinského územia. Slovensko by sa, napríklad spolu s Poľskom, mohli stať hlavnými advokátmi a zároveň tútormi Ukrajiny na jej ceste do Európskej únie. Aj Slovensko má skúsenosti s transformáciou režimu z nedemokratického na demokratický a s plnením rôznych politických a ekonomických kritérií pre vstup do spoločenstva európskych demokratických štátov. Práve v tejto oblasti by mohla byť slovenská pomoc jedinečná. 

Odstránenie fyzických následkov ruskej agresie môže trvať roky a možno aj viac ako desaťročie. Na druhej strane, dôsledky ruskej invázie sa môžu prejaviť vo väčšej vôli ukrajinskej splniť čo najrýchlejšie všetky politické úlohy potrebné pre vstup do Európskej únie. A práve Slovensko, ako dobrý priateľ svojho východného suseda, môže v tomto procese zohrávať nezastupiteľnú rolu.

Význam pre Hegera

Napriek tomu, že Eduard Heger sa doteraz javil skôr ako dobrý štátny úradník, ako práva ruka Igora Matoviča, ako hovorca vlády, cesta na Ukrajinu mu môže výrazne pomôcť aj na domácej politickej scéne. Od začiatku ruskej agresie sa Heger prezentuje ako človek s pevnými prozápadnými postojmi, čo nakoniec potvrdila jeho cesta na Ukrajinu. Takto by sa mohol vymaniť z tieňa Igora Matoviča a byť dôstojným reprezentantom slovenskej vlády nielen smerom k zahraničiu, ale aj k domácej verejnosti. 

 

Radoslav Štefančík

 

zdielať

kontakt

Tomislav Delinić

Tomislav Delinic bild

Riaditeľ zastúpenia v Českej republike a Slovenskej republike

tomislav.delinic@kas.de +420 731 276 696
kontakt

Michal Petrík

Portrait Michal Petrik privat

Projektový manažér

michal.petrik@kas.de +421 910 934 253