ostatné publikácie

Tridsať rokov priateľstva s Nemeckom a aktuálna situácia v Európe a vo svete.

autori Gabriela Tibenská

Panelová diskusia na pôde Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Berlíne

Vo februári 2022 sme si pripomenuli 30. výročie podpísania zmluvy medzi Českou a slovenskou federatívnou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci.
Bitte klicken Sie hier, um die Inhalte anzuzeigen.
Oder passen Sie Ihre Cookie-Einstellungen unter Datenschutz an.

30. výročie podpísania Zmluvy medzi ČSFR a SRN o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci

Nahrávka podujatia na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Berlíne, 16.05.2022

Pri tejto príležitosti sa stretli na veľvyslanectve SR v Berlíne osobnosti, ktoré boli pri podpise tejto zmluvy, František Mikloško, vtedajší predseda Slovenskej národnej rady a Pavol Demeš, bývalý minister medzinárodných vzťahov SR, ako aj politici a politológovia, ktorí sa venovali aktuálnemu dianiu v Európe a vo svete v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine: Renata Alt, poslankyňa Bundestagu, Georg Milbradt, bývalý premiér Saska, Peter Osuský, poslanec NR SR, Tomáš Strážay, riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a Kai-Olaf Lang z nemeckej Nadácie veda a politika. Prítomných pozdravil veľvyslanec SR v Nemecku Marián Jakubócy a pani Zarife Gagica z Nadácie Konrada Adenauera v Berlíne.

 

V úvodnom dialógu pánov Mikloška a Demeša sme si pripomenuli prelomové udalosti v Európe na konci 80-tych a na začiatku 90-tych rokov 20. storočia – pád Berlínskeho múru, zjednotenie Nemecka a pád železnej opony. Tieto udalosti sa mohli odohrať vďaka podpore Západu a USA, ale tiež vďaka tichému súhlasu osvieteného Michaila Gorbačova a jeho ministra zahraničných vecí Eduarda Ševadnadzeho vo vtedajšom Sovietskom zväze.

Teraz, s odstupom viac ako tridsať rokov, sa stávame svedkami šokujúce vojnovej agresie Ruska, ktorej cieľom je obnoviť predgorbačovskú totalitu.

Ako reaguje a ako by mala reagovať Európa, Slovensko a Nemecko – o tom hovorili rečníci počas panelovej diskusie.

 

V prvej časti podujatia  sa hovorilo o kľúčových udalostiach, ktoré predchádzali podpísaniu zmluvy o priateľstve – od pádu Berlínskeho múru až po vznik samostatného Slovenska v roku 1993. František Mikloško spomenul mnohé významné návštevy, ktoré prišli na Slovensko po páde komunizmu a opísal svoje stretnutie s nemeckým kancelárom Helmutom Kohlom a prezidentom Richardom von Weizsäckerom v Bratislave. Zmluvu o priateľstve, ktorá sa na niekoľkých stranách venuje spolupráci vo všetkých oblastiach spoločenského a politického života, považuje bývalý predseda Národnej rady za jeden z najväčších úspechov vtedajšej československej politiky. Po rozdelení Československa ju bez zmeny prevzali obidva nástupnícke štáty – samostatná Česká aj Slovenská republika. Pán Mikloško zdôraznil aj význam nemeckých politických nadácii, osobitne Nadácie Hannsa Seidela a Nadácie Konrada Adenauera, ktoré všestranne podporovali demokratizačný a integračný proces Slovenska, ako o tom v úvode hovorila aj pani Zarife Gagica z Nadácie Konrada Adenauera.

 

V druhej časti sa diskusia venovala aktuálnej téme ruskej agresie na Ukrajine a jej dôsledkom pre tento región, ako aj pre Európu a svet. Nemecká poslankyňa slovenského pôvodu  Renata Alt zdôraznila, že nikto neočakával vypuknutie vojny medzi Ruskom a Ukrajinou, hoci sa v predchádzajúcom období objavovalo veľa signálov, ktoré poslanci Bundestagu i ďalší politici a európski politici akoby prehliadali a nebrali dostatočne vážne. Takým vážnym signálom bola napríklad anexia Krymu ale aj neskoršie zatváranie nadácii a obmedzovanie a trestanie každej kritiky zo strany ľudsko-právnych organizácií a pod. Rusko malo dlhodobo dobre pripravovanú stratégiu podporovanú propagandou v ruských médiách.

Európa je dnes konfrontovaná so súperením USA a Číny a zároveň sa nesmie dať zvalcovať ani ruskou vojenskou veľmocou. Okrem toho nesmie prehliadať ani nebezpečnú situáciu na západnom Balkáne. Preto je také dôležité aj dnešné stretnutie a táto diskusia, aby sme hovorili o tom ako dokážeme ochrániť naše slobody a ľudské práva, našu európsku súdržnosť.  

 

Z úst poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Osuského zazneli slová vďaky smerom ku kancelárovi Kohlovi i k Nadácii Konrada Adenauera, ktorá bola stále podporovateľom demokratizačných procesov na Slovensku aj v temných časoch mečiarizmu. Ostro sa vyjadril ku kagebáckej minulosti prezidenta Putina a jeho pozíciu označil za rovnako absurdnú, akou by bola v Nemecku pozícia prezidenta s gestapáckou minulosťou.

Popri mnohých tragických aspektoch vojny vyzdvihol pán Osuský že práve vojna umožnila posilnenie národného povedomia Ukrajincov. Zároveň ukázala, že sa aj európske krajiny, ktoré doteraz kvôli hospodárskym záujmom spolupracovali s Ruskom, dokážu zjednotiť v mene ideálov a postaviť sa na ich obranu. A tiež sa podelil so skúsenosťou volebného pozorovateľa ukrajinských volieb, kde zažil veľmi optimistickú atmosféru a videl veľkú občiansku angažovanosť.

Bývalý premiér slobodného štátu Sasko prof. Milbradt uviedol, že dnešný vývoj na Ukrajine mal svoju predohru vo vojne v Gruzínsku, v západnom Balkáne,  v Donbase, Luhansku, na Kryme... Kriticky sa vyjadril, že osobitne pre nemecký národ bola Ukrajina vždy veľmi vzdialenou krajinou, hoci geograficky leží len približne 1800 km od Nemecka. Ukrajinci sú európsky národ, ktorý mal na rozdiel od Slovákov, Čechov alebo pobaltských krajín tú smolu, že si po prvej svetovej vojne nedokázal vybojovať samostatnosť. Spomenul, že Ukrajina má veľkého podporovateľa v Kanade a v Anglicku, nakoľko práve v Kanade žije početná a významná ukrajinská menšina.

Podobne ako iní rečníci zdôraznil,  že dnes vďačíme americkému prezidentovi Bidenovi za to, že sa Amerika tak silno angažuje na Ukrajine a vidíme, že bez americkej podpory by Ukrajina nemala riešenie pre túto situáciu. Preto je také dôležité, aby Európa v budúcnosti vytvorila popri hospodárskej únii aj vojenské spojenectvo, a to nejakým sebe vlastným spôsobom, ktorý zodpovedá jej kultúre a jej histórii. V tejto chvíli musíme povedať, že jedine NATO dokáže odvrátiť tie najhoršie vojnové konflikty. Nemôžeme sa však naďalej spoliehať, že americkí daňoví poplatníci budú v tomto pokračovať a Európu stále podporovať. Hovorí sa, že Ukrajina je  bránou  do Európy, a tak keď bránime Ukrajinu, bránime predovšetkým naše krajiny, našu Európu. Ak nezastavíme Putina, tak bude ďalej postupovať a už dnes vidíme možné obete -  Moldavsko, Gruzínsko a Litvu . A myslime aj na to, čo povedal Putin pred vypuknutím vojny na Ukrajine – že si želá, aby NATO bolo také, ako pred rokom 1990. To znamená NATO bez Slovenska, bez Česka a bez ďalších krajín.

 

Kai-Olaf Lang sa zameral na vzťahy v rámci Vyšehradskej štvorky a naznačil, že možno bude potrebné hľadať nejaké nové vzťahy, lebo vidíme, že aj vo štvorke sú isté pnutia a rôzne názory na riešenie vojnového konfliktu. Zdá sa, že Európa a Nemecko si musia nanovo zadefinovať svoje postoje, svoje hospodárske a bezpečnostné axiómy. A to platí aj pre Slovensko s jeho pro-ukrajinskou zahraničnou a bezpečnostnou politikou a pro-ukrajinským premiérom na jednej strane, a silnou opozíciou na čele s Robertom Ficom na druhej strane. Pán Lang tiež povedal, že nemecko-slovenské vzťahy sa opierajú o tri základné piliere. Tými sú po prvé intenzívne sa rozvíjajúca hospodárska spolupráca, potom spolupráca v oblasti medzinárodných vzťahov a spolupráca v oblasti bezpečnosti a obrany. Tu spomenul aj prítomnosť nemeckých vojsk na Sliači a úzku vojenskú spoluprácu v aktuálnom konflikte.

 

Riaditeľ SFPA Tomáš Strážay povedal, že Ukrajina je v istom zmysle novou strednou Európou, lebo práve ona si veľmi cení tradičné európske hodnoty. Ukazuje sa, že Ukrajinci si  uvedomujú a vážia  demokraciu a slobodu a  za tieto hodnoty sú ochotní vzdať sa pohodlia, svojej rodiny a ísť bojovať. Uviedol príbeh dvoch manželov, ktorí svoje deti poslali do bezpečia, kým oni sami zostali budovať obranu Kyjeva. A tak sa stáva Ukrajina tou krajinou, ktorá žije obdivuhodne odvážne svoje európanstvo a má zmysel pre európske hodnoty.  

Pán Strážay tiež poukázal na isté rozdiely v EÚ medzi postojmi Poľska a Maďarska. Predtým boli na pôde EÚ  isté výhrady voči  obom štátom, teraz vidíme, že Poľsko sa postavilo veľmi jasne na stranu Ukrajiny, čo  nemôžeme povedať rovnako o Maďarsku. V tomto zmysle vojna priniesla isté rozdelenie, istý klin medzi krajiny Európskej únie a zdá sa, že toto rozdelenie môže mať aj dlhotrvajúci charakter. Sledujeme tiež, že vojna priniesla výraznú zmenu do procedúr Európskej únie, do dynamiky  jej fungovania. EÚ napríklad poskytla po prvýkrát  priamu vojenskú pomoc tretej krajine. V súvislosti s možným rozširovaním EÚ sa otvára aj otázka hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Ide vlastne o to, aby sa nestalo, že jedna krajina v rámci svojich bilaterálnych vzťahov môže brzdiť vstup ďalšej krajiny do Európskej únie.

 

V rámci diskusie bola otvorená otázka o spolupráci v NATO.  Tendencia amerických občanov podporovať Európu klesá a je nevyhnutné, aby do svojej obrany Európa investovala, aby sa jej venovala viac a nespoliehala sa na podporu Spojených štátov.

Vyvstala aj otázka o spolupráci a dovoze plynu z Kataru, hovorilo sa o snahe o zabezpečenie energetickej sebestačnosti obnoviteľnými zdrojmi a o zásobovaní skvapalneným plynom, ktorý sa považuje za isté dočasné riešenie. To, na čo sa EÚ musí zamerať, je nezávislosť.

Hovorilo sa o prístupe Ukrajiny do Európskej únie. Osobitne profesor Milbradt zdôraznil, že Ukrajina žiada o vstup do Európskej únie preto, aby si zaistila bezpečnosť do budúcnosti. Pokiaľ nebudeme schopní a ochotní poskytnúť jej vstup do EÚ, alebo ho predbežne nahradiť prísľubom vstupu do NATO, celá diskusia s Ukrajinou o vstupe do EÚ nemala zmysel. Pretože pre Ukrajinu a jej potenciálnych investorov je životne dôležité mať garanciu pokoja. Podľa profesora Milbradta sa práve Nemecko musí zasadzovať za európsku integráciu Ukrajiny. Francúzsko sa orientuje oveľa viac na Afriku a Stredozemie a úlohou Nemecka má byť napomáhať európsku integráciu v rámci strednej a východnej Európy, ku ktorej patrí aj Ukrajina.

Napokon sa rečníci zhodli v tom, že ruské vojenské ťaženie na Ukrajinu je veľkou výzvou pre Európu, aby sa stala silnejšou, aby bola jednotná, solidárna a súdržná.

 

 

Správa o podujatí v médiách:

https://slovensko.rtvs.sk/clanky/politika-z-domova/292304/sr-cr-vyrocie-podpisania-zmluvy-o-spolupraci-s-de

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/328491#1984

čas 33.53 min

 

 

 

 

 

 

 

 

zdielať

kontakt

Gabriela Tibenská

Gabriela Tibenská

Projektová koordinátorka

gabriela.tibenska@kas.de +421 910 526 300