Komunálne a regionálne voľby na Slovensku 24. októbra 2026: úspech predovšetkým pre nezávislých kandidátov
Dňa 24. októbra 2026 sa na Slovensku po druhýkrát konali komunálne a regionálne voľby v spoločnom volebnom termíne. Volebná účasť v porovnaní s rokom 2022 vzrástla na 48,48 % v komunálnych voľbách (2022: 46,19 %) a na 46,56 % v regionálnych voľbách (2022: 43,74 %).
Výsledky však možno len obmedzene interpretovať ako test nálad voči vláde premiéra Roberta Fica. Predovšetkým potvrdzujú rastúci význam nezávislých kandidátov a už takmer desať rokov stabilné rozdelenie regionálnej moci.
Komunálne voľby
Najväčšími víťazmi boli opäť nezávislí kandidáti. Získali 1 560 funkcií starostov a primátorov, čím po prvýkrát dosiahli absolútnu väčšinu (53,57 %). Bez straníckej príslušnosti kandidovalo aj 46,38 % zvolených poslancov obecných zastupiteľstiev.
Tento trend má dlhšiu históriu. Kým v roku 2006 bolo približne 31 % starostov nezávislých, v roku 2022 to bolo už 46,5 %. Podiel nezávislých poslancov vzrástol zo 7 % v roku 1994 cez viac ako 40 % v roku 2022 až na súčasných viac než 46 %. Stranícka príslušnosť tak na miestnej úrovni naďalej stráca význam.
Spomedzi politických strán získali najviac starostov vládne strany Hlas-SD a Smer-SD, najmä v menších obciach. Tak ako v roku 2022 bol aj tentoraz Hlas pred Smerom. Väčšie mestá však pre tieto strany predstavovali menej priaznivé prostredie.
V mestách sa totiž prejavuje odlišný trend. Už v roku 2018 viacerí opoziční a nezávislí kandidáti prevzali kontrolu nad mestami, ktoré boli dlhé roky považované za bašty strany Smer. Päť z ôsmich primátorov krajských miest bolo teraz zvolených opätovne. Zmeny v zostávajúcich troch mestách boli spôsobené predovšetkým miestnymi okolnosťami.
Obzvlášť výrazný bol výsledok v Bratislave. Úradujúci primátor podporovaný liberálnym opozičným spojenectvom zvíťazil so ziskom 64,36 % hlasov a rekordným počtom takmer 122 000 hlasov nad ministrom podporovaným stranou Smer. Výsledok odráža jednak silné miestne ukotvenie víťaza, jednak mobilizáciu voličov proti vládnej strane.
Regionálne voľby
Všetci ôsmi predsedovia samosprávnych krajov obhájili svoje mandáty. Dvaja z nich patrili ku kandidátom vládnej koalície a štyria ku kandidátom strán občianskej opozície.
Táto stabilita je pozoruhodná najmä v kontexte regionálnych volieb v roku 2017. Vtedy široká opozičná vlna vytlačila z funkcií viacerých dlhoročných predstaviteľov Smeru, a to ešte pred politickou krízou vyvolanou vraždou novinára Jána Kuciaka v roku 2018. Mnohí z kandidátov úspešných v roku 2017 budú svoje regióny viesť minimálne do roku 2030.
Predtým regiónom počas podobne dlhého obdobia dominovali politici spojení najprv s HZDS Vladimíra Mečiara a neskôr so stranou Smer.
Kandidáti vládnych strán si udržali vedenie iba v Trenčianskom kraji (Smer) a Nitrianskom kraji (Hlas). V niekoľkých krajských zastupiteľstvách vládne strany ďalej oslabili. Treba však pripomenúť, že Smer a Hlas kandidovali na mnohých miestach samostatne, takže počty ich mandátov len čiastočne odrážajú ich spoločný politický dosah.
Obmedzený úspech zaznamenala aj opozičná liberálna strana Progresívne Slovensko (PS). Okrem Bratislavy nedokázala získať kľúčové kandidátky na post predsedu kraja v strednej a východnej časti Slovenska.
Najdôležitejší súboj pre KDH sa odohral na východe krajiny. V Prešovskom kraji obhájil predseda strany Milan Majerský funkciu predsedu samosprávneho kraja proti europoslancovi Milanovi Mazurekovi z krajne pravicovej strany Republika. Voľby poukázali na značný voličský potenciál Republiky, ktorá dokáže oslovovať aj voličov Smeru a Hlasu.
Napriek tomu tieto voľby neboli celkovo úspešné pre strany a kandidátov, ktorí stavali na dezinformačných kampaniach a proruských naratívoch.
Záver
Voľby potvrdili trendy, ktoré sa začali prejavovať na regionálnej úrovni v roku 2017 a v mestách v roku 2018: úspech Smeru vo viac vidieckych regiónoch, stabilitu etablovaných predstaviteľov a rastúcu úlohu nezávislých kandidátov.
Z tohto politického „patu“ však nemožno vyvodiť jednoznačný trend pre parlamentné voľby v roku 2027. V celoštátnych prieskumoch verejnej mienky má v súčasnosti liberálno-progresívne Progresívne Slovensko mierny náskok pred Smerom.
Dostupné údaje naznačujú miernu výhodu opozičného tábora. Krajne pravicová Republika, partnerská strana nemeckej AfD na úrovni EÚ, zároveň pokračuje v raste a oslovuje aj časť voličov Roberta Fica.
Ďalší vývoj do parlamentných volieb plánovaných na september 2027 preto zostáva otvorený.